Neviem kde začať, je toho veľmi veľa. Počas prvého mesiaca sme stratili veľmi veľa času, pretože sme mali hráčov na nesprávnych postoch. Vedeli sme, že Kleščík a Peciar sú stopérmi, no napriek tomu sme to nemohli hneď zmeniť. Museli sme vychádzať z toho, čo bolo v kabíne. Stálo nás to nielen veľa času, ale aj niekoľko bodov. Okrem toho sme mali aj smolu. S Dolným Kubínom sme viedli, v prvej minúte druhého polčasu prišlo hlúpe vylúčenie Kubíka. Potom sme v Zlatých Moravciach hrali celkom dobre, ale niektoré verdikty rozhodcov nám nepomohli. V domácich dueloch s Púchovom a Rimavskou Sobotou súperi vyťažili z minima maximum. Ak by sme dokázali premeniť naše šance, mohli sme na tom byť lepšie. O Lučenci nehovoriac. Okrem futbalového šťastia nám teda chýbala efektivita.
Veľmi rýchlo sme zistili, že aj na mnohých veciach treba tvrdo pracovať. Mužstvo nevedelo fungovať na profesionálnej úrovni. Väčšina hráčov si chodila iba zatrénovať. Venovali sa iba svojmu súkromnému životu. Chlapci nevedeli ako sa má profesionál správať pred tréningom, po tréningu a počas osobného voľna. Toto ovplyvňovalo aj situácie na ihrisku. Ak sme sa dostávali do problému z hľadiska výsledku, nevedeli sme na to reagovať. Žiaľ, futbal sa oklamať nedá. Zanedbanie v tréningovom procese, regenerácii alebo mentálnej príprave na zápas sa vráti na ihrisku.
Situácia sa otočila v zápase v Ružomberku. Z prvých štyroch striel sme dali tri góly. Mužstvo sme formovali za pochodu, hľadali sme optimálne zloženie a stále hľadáme herný systém, ktorý by nám sedel. Je pravdou, že sme sa nakopli trochu lepšími výsledkami. Z hľadiska defenzívy celého mužstva tu je určitý pokrok. Všetci totiž začali pristupovať k svojim úlohám zodpovednejšie. To je jedna z vecí, ktorá prináša trochu optimizmu. Z hľadiska útočnej fázy hry máme stále veľa rezerv. Kabína bola zvyknutá spoliehať sa na Depetrisa. Áno, David je strelec a mal by stretnutia rozhodovať. Nebol tu však šesť týždňov. Navyše z Holandska sa vrátil v dosť zlom psychickom rozpoložení a zranený. Niečo z toho pretrváva dodnes. Preto sa snažíme zapájať do útočnej činnosti aj iných hráčov. Potenciál na to máme, no tým, že boli zvyknutí hrať na jedného hráča, menej sa spoliehajú na seba.
Som typom človeka, ktorý nie je nikdy spokojný. Snažíme sa debatovať, čo bude ďalej a kam veci vyústia. Je tu veľa talentovaných hráčov, ale potrebujú ešte dozrieť. Po jeseni chceme byť na dosah prvého miesta, aby sa s tým dalo po prípadných zmenách v zime niečo urobiť. Nechcem však hovoriť, že budeme bojovať o postup. Je to totiž veľmi zradné. My pôjdeme od zápasu k zápasu a budeme sa snažiť motať niekde navrchu.
