Zo šatne vyšiel s kusom ľadu, ktorý si predtým prikladal na nakopnutý členok. Ďalšia pripomienka, že seniorský futbal bolí o niečo viac ako ten mládežnícky. „Hralo sa celkom zostra a to z oboch strán,“ povedal len devätnásťročný Jakub Holúbek pomaly si nachádzajúci stabilné miesto v základnej zostave. Potvrdil to aj v utorňajšom stretnutí Slovenského pohára proti Bernolákovu (6:0). Bol aktívny, prihrával, strieľal. „Pomaly si zvykám. Viacerí dorastenci sme v tíme od zimy a to nám pomohlo. Musím povedať, že v takomto mužstve nie je príliš ťažké dostať sa do toho,“ skromne dopĺňa nádejný stredopoliar.
Stretnutie s druholigovým Bernolákovom bolo pre zverencov trénera Adriána Guľu povinnou jazdou. V úvodných minútach to však vyzeralo trochu inak a uvedomuje si to aj náš mládežnícky reprezentant. „Tréner nám cez prestávku povedal, že hráme príliš profesorsky. V druhom dejstve sme začali viac bojovať a jazdiť,“ prezradil Holúbek, ktorého slová rozmenil na drobné obranca Peter Kleščík: „Prvých tridsať minút nám chýbala agresivita, neskoro sme dostupovali, súper mal veľa priestoru. Chceli sa ukázať. Po prvom góle sa to trochu upokojilo a v druhom polčase sme hrali to, čo nám je vlastné.“
Domáci pohár je dnes pre Trenčín jedinou príležitosťou ako sa v súťažnom zápase porovnať s najlepšími tímami na Slovensku. „Môžeme sa konfrontovať so silnými mužstvami a priviesť sem nejaké corgoňligové mužstvo. Je tu šanca otestovať sa. Musíme si však najskôr poradiť so slabším, či už doma alebo vonku. Túžime si zahrať s kvalitnými súpermi a potiahnuť to, čo najďalej,“ nechal sa počuť Kleščík.
S Godálom skúsi vyjednať nižší príspevok do kasy
Dnes neodmysliteľný člen stopérskej dvojice AS si pri absencii Martina Ševelu navliekol na ruku kapitánsku pásku. Nebolo to však po prvý raz. Už v prípravných stretnutiach priviedol svoj tím na ihrisko v pozícii kapitána. „Pásku som nosil, keď som hral za starších žiakov v Čadci. To však bolo dávno,“ povedal Kleščík tušiac, že z jeho strany príde nejaký vklad do tímovej pokladne. „Pásku som už mal, nebolo to po prvý raz. Možno sa s Borisom na niečom dohodnem,“ usmieva sa stále mladý obranca.
Počas zápasu ho v komornej atmosfére pohárového súboja bolo neraz počuť. „Spoluhráčov treba povzbudiť a usmerniť. Ako stopér sa učím dirigovať hru pred sebou. Toto mi ešte chýba. Je jedno, či som kapitán, alebo nie. Komunikovať treba,“ dodal na záver Kleščík.
