Mužstvo Roba McDonalda cestovalo k Slnečným jazerám sebavedomo a už aj remízu považovalo za prijateľnú stratu. Všetko bolo napokon inak a Trenčania sa zo Senca vrátili s potupnou prehrou (0:3). Po takomto zápase sa slová hľadajú veľmi ťažko. Naša voľba preto padla na hovorcu kabíny a kapitána mužstva Csabu Horvátha. „Sencu sme body doslova darovali. Aj dva dni po zápase som z toho hotový. Veľmi nás to mrzí,“ povedal na úvod skúsený stopér.
Trenčín začal aktívne a po druhej šanci Martina Doubeka dostal Martin Minarčík výhodu pokutového kopu. Nenapodobnil však úspešnú realizáciu penalty zo zápasu proti materskej Žiline a o niekoľko minút neskôr išli domáci do vedenia. „Súperovi sme prvý gól doslova darovali. Psychicky sme ho postavili na nohy. Využil všetko, čo sme mu ponúkli. Naopak, my sme minimálne dvojnásobný počet šancí opäť nepremenili,“ smutne skonštatoval Horváth a pokračoval: „Podobný úvod v tak dôležitom zápase zamáva takmer s každým tímom. Mali sme však dosť času a dosť šancí, aby sme sa vrátili do zápasu. Na šance sa ale nehrá. Súperovi začali dochádzať sily, dostávali sme ho pod tlak a vtedy prišiel druhý gól.“
AS premrhalo ideálnu možnosť odpútať sa od posledného Senca a dotiahnuť sa na mužstvá pred sebou. Po fiasku na predmestí Bratislavy však opäť spadlo až po krk do boja o záchranu. „Jedným zbabraným zápasom sme sa pripravili o všetko čo sme doposiaľ vybudovali. Prehrali sme v tom najnevhodnejšom momente. Namiesto toho, aby sme súperovi ešte viac odskočili, vrátili sme ho do hry. Mali sme šancu posunúť sa vyššie. Teraz sa opäť musíme sústrediť najmä na boj o záchranu,“ uvedomuje si dvadsaťpäťročný rodák z Dunajskej Stredy.
Do konca jesennej časti však zostávajú ešte tri zápasy a mladý tím spod Čákovho hradu môže pokazený dojem vylepšiť na domácom ihrisku proti Slovanu Bratislava alebo Ružomberku, prípadne v Trnave. „Musíme sa z tejto facky rýchlo otriasť. Prehrali sme bitku, ale nie vojnu. V predchádzajúcich stretnutiach sme zistili, že môžeme hrať s každým a z toho musíme vychádzať,“ dodal na záver Horváth.
