V závere prvej polhodiny stretnutia Trenčín – Slovan sa po strete s Meszárosom sklátil brankár AS na zem. Po základnom ošetrení priamo na ihrisku nasledovalo striedanie a návšteva nemocnice. Futbalová jeseň sa pre Romana Hodála skončila.

Ako vnímaš osudný okamih?

„V tej chvíli som nevedel kto ide proti mne. Sústredil som sa iba na loptu. Až zo záberov v televízii som si všimol, že to bol súboj s Meszárosom.“

Ktorá časť tela si odniesla súboj s útočníkom Slovana najbolestnejšie?

„Mám nakopnutý sval nad kolenom. Výrazne ma to bolí. Bráni mi to v pohybe nohy. Dali mi ortézu, našťastie ju mám už dolu. Od pondelka môžem začať s jemným zaťažovaním nohy. Na tvrdý tréning si ale ešte budem musieť počkať.“

Ako prebiehala cesta domov bezprostredne po zápase?

„Šoférovať som nemohol. Využil som teda šoférske schopnosti Martina Doubeka, ktorý mi odviezol auto. Spolupráca kabíny zapracovala perfektne. Noc po zápase bola veľmi ťažká. Spal som minimálne. Ani tri hodiny.“

Po Slovane bolela viac noha, alebo duša?

„Boleli oboje, ale viac tá duša. Noha sa zahojí, ale body stratené so Slovanom nám už nikto nevráti.“

Aký je tvoj aktuálny zdravotný stav?

„Noha ma stále veľmi bolí, ale postupne sa to zlepšuje. Dokonca som si trúfol i na šoférovanie. Zatiaľ iba v rámci Trenčína. Také Nové Mesto alebo Piešťany by som ešte určite nezvládol. Noha je ešte opuchnutá. Zraneniu treba nechať čas na doliečenie.“

Do konca jesene ostávajú dve kolá. Trúfaš si ešte na návrat do brány?

„Zranené miesto je oslabené. Na jeseň sa už do brány pravdepodobne nepostavím.“

V Zime ti v Trenčíne vyprší kontrakt. Čo plánuješ do budúcnosti?

„Neviem čo prinesie najbližšia budúcnosť. S funkcionármi klubu som v kontakte. Ťažko povedať, či sú s mojimi výkonmi spokojní. Nikdy som nedostal toľko gólov ako teraz, ale rád by som zdôraznil, že v živote som si nezachytal toľko ako počas uplynulej jesene... a to som bol pri tom ako sme vypadávali so Senicou.“