Vypadnutie z najvyššej súťaže zažil v pozícii prvého brankár AS. Do Corgoň ligy sa vrátil už ako člen realizačného tímu. Asistent trénera a brankársky špecialista Roman Hodál zažil vo farbách Trenčína nielen frustrujúce vypadnutie, ale aj úžasný návrat medzi elitu. Ako to všetko prežíval?

Vypadnutie na ihrisku a postup na lavičke. Aký bol čas medzi týmito dvoma medzníkmi v histórii trenčianskeho futbalu?
„Dlhý... veľmi dlhý a plný roboty. Tento postup je korunováciou dlhšej cesty, ale nie jej koniec. Všetko sa iba začína. Je to spestrenie toho, na čo sme sa podujali.“

Bol pre vás postup do najvyššej súťaže veľmi emotívny? Mysleli ste na to, čo sa za celý ten čas udialo?
„Počas posledného týždňa si človek viackrát prehrával uplynulé roky, najpamätnejšie okamihy. Boli to aj menej príjemné spomienky. Ja som sa vrátil ešte do prelínačky, keď sme sa zachránili. Prežil som vtedy dlhé chvíle s človekom, ktorého si nesmierne vážim. Pán Rybníček najstarší nám vtedy dodával veľa psychických síl. Aj vďaka nemu sme to zvládli. Potom prišiel nový majiteľ... Dával som si dokopy schodíky. Patrí tam aj vypadnutie, ale dovolím si povedať, že mužstvu to pomohlo. Hráči si možno nezaslúžili zostať v I. lige až tri roky, ale všetko zlé je na niečo dobré. Emócie sa skĺbili so všetkým, čo som tu zažil. Bolo to príjemné pohladenie srdiečka.“

Ako ste prežívali ťažký boj s Púchovom? Mužstvo ukázalo veľkú túžbu. O postupe chcelo rozhodnúť samo. Napriek tomu to bol boj do poslednej sekundy...
„Keby to bol bežný zápas, možno skončí 5:0. Púchov by odišiel tak ako iní súperi. Z mysle však nevypustíte, že máte pred sebou posledný krok, ktorý treba zvládnuť. Zápas mal svoju pointu a chlapci nemajú s týmto skúsenosti. Takmer všetci sú veľmi mladí a niečo podobné zažili prvýkrát na vlastnej koži. Ja im želám, aby pokorili oveľa vyššie méty. Koniec dobrý, všetko dobré.“

Brali ste boj o postup osobne? Boli ste pri vypadnutí a tým pádom tu bol určitý záväzok...
„Klamal by som, ak by som povedal nie. Už som spomínal človeka, ktorému by som to celé venoval. Chceli sme urobiť všetko preto, aby sme to dotiahli naspäť. Dnes sa môžem pozrieť smelo smerom do neba a povedať, spravili sme to...“