AS Trenčín reprezentoval počas uplynulého víkendu nielen naše mesto a región, ale aj celý slovenský futbal na prestížnom turnaji Copa Amsterdam. V konkurencii piatich európskych a dvoch brazílskych veľkoklubov sa nestratil, keď obsadil štvrtú priečku. Na štíte nášho mužstva posilneného o trojicu futbalistov z Dubnice a jedného z Púchova zostalo Cruzeiro a Borussia Dortmund. Lepší sme boli aj v stretnutí s Tottenhamom, ktorému sme v súboji o tretie miesto podľahli až po strelách zo značky pokutového kopu. Návrat k úspešnému víkendu vám prinášame v podobe rozhovoru s trénerom Adriánom Guľom.
Ako by ste v skratke charakterizovali turnaj v Amsterdame?
„Organizácia, kvalita, hracie plochy, štadión a veci úzko súvisiace so servisom okolo mužstva boli na veľmi vysokej úrovni. Súperi sa radia medzi špičku v tejto vekovej kategórii v Európe a Brazílii. Bola to veľmi cenná skúsenosť.“
Aké boli ohlasy na pôsobenie vášho mužstva?
„Nielen u organizátorov sme zanechali dobrý dojem. Ešte dôležitejšie je, že naši chalani si u súperov získali rešpekt. To je viac ako štvrté miesto. Presvedčili sme sa, že rozhoduje hra na ihrisku a nie výška rozpočtu. V tomto smere sme boli veľkým klubom viac ako vyrovnaným súperom. Ukázali sme, že v tejto vekovej kategórii sme konkurencieschopní. Netvrdím, že každý zápas musíme vyhrať rozdielom triedy, ale môžeme sa rovnať tímom ako je Borussia alebo Tottenham.“
Aký bol ohlas na naše účinkovanie v kabíne?
„Ak dajú chalani do prípravy všetko, majú potenciál na výrazné napredovanie. Sami cítili priestor na zlepšenie. Videli, kde sa nachádzajú hráči ich vekovej kategórie vo veľkých kluboch. Nebolo to o loptách, ihriskách, peniazoch, ale o motivácii, chuti, láske k futbalu a odhodlaní. Teraz to zažili na vlastnej koži.“
Po nervóznom úvode v prvom zápase s Cruzeirom išlo sebavedomie mužstva nahor...
„Presne tak. Hráči si na vlastnej koži vyskúšali, že sa netreba zaoberať nepodstatnými vecami. V piatok sme ráno o štvrtej odchádzali z Trenčína a večer o desiatej sme nastúpili na náročný zápas. Nezaoberali sme sa slovenským myslením. Nehľadali ako to nepôjde. Napriek úvodnej nervozite sme sa dokázali dostať do zápasu a najmä zásluhou viacerých skúsenejších hráčov zaznamenali dobrý vstup do turnaja.“
Aká bola kvalita súperov, s ktorými ste sa stretli? Objavili sa totiž pochybnosti, že muselo ísť o nejaké rezervné mládežnícke tímy...
„Pochybnosti sú normálne a my s nimi počítame. Keď vyhráte, pochybujú o súperovi. Keď prehráte pochybujú o vás. My sa s tým učíme pracovať. Stáli proti nám chlapci, ktorí sa rodia s víťaznou mentalitou. Stáli proti nám tímy, kde majú všetci vybudovaný skvelý postoj k svojmu klubu a značke. Každý víkend vidia veľké hviezdy nastupovať v rovnakých dresoch. My sa snažíme ovplyvňovať našich hráčov, aby sa naučili milovať futbal a každý jeden deň chceli vyhrať.“
Trenčín hral podľa reakcií z Amsterdamu futbal najviac sa blížiaci seniorskému futbalu...
„Presadili sme sa kolektívnym výkonom, ktorý aj prvému mužstvu priniesol úspech. Súhlasím s tým, že sme sa presadili súčinnosťou formácií. Do určitej miery nám chýbala nadstavbová hra jeden na jedného. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že sme hrali inak, ako všetci očakávali. Mysleli, že budeme iba brániť, hlavičkovať a zrážať sa v súbojoch. S každým súperom sme hrali otvorenú a útočnú partiu. Inak by sme nezistili, až kam sa môžeme dostať.“
Ako hodnotíte individuálne výkony jednotlivcov? Kto patril medzi základné oporné body mužstva?
„Najskôr chcem všetkým poďakovať za šancu odohrať takýto turnaj. Vďaka patrí aj všetkým hráčom a rovnako tak tímov, ktoré nám požičali svojich futbalistov. Brankár Bajza prišiel na výpomoc z Dubnice a potvrdil svoj veľký potenciál. Na svoj vek je mimoriadne vyzretý. Sám zistil, kam sa ešte môže posúvať. Obrana bola stabilná. Ťahúňom bol Múdry taktiež z Dubnice. Musím vyzdvihnúť aj Holúbka, ktorý hral na pre neho nezvyčajnej pozícii ľavého obrancu. Potešiteľné bolo aj to, že Pilár a Szabó dokázali pri stopercentnej koncentrácii držať krok so súpermi. Hoci im niečo nevyšlo, dokázali sa poučiť. Výkladnou skriňou tohto mužstva bola stredová línia. Salinas opäť potvrdil, že je výnimočný hráč. Je niekde inde ako hráči v jeho kategórii. Takých futbalistov na turnaji veľa nebolo. Tím potreboval jeho pomoc priamo na ihrisku a Jorge zobral zodpovednosť na seba. Riešil tímový výkon a nie svoj osobný. Ďuriška sa dostal do zostavy turnaja. Cenu mu odovzdával Johan Cruyff a to nepotrebuje komentár. Tento štítový hráč prešiel všetkými kategóriami v Trenčíne a ukázal, že aj u nás sa dá vychovať kvalitný futbalista. To isté platí aj o Štefánikovi a Mondekovi. Aj oni môžu byť viac ako len konkurencieschopní. Veľký kus roboty odviedol na hrote Malec. Hráč s jeho parametrami je pre nás neobrúseným diamantom a je veľkou výzvou posunúť ho ďalej. Chcem spomenúť aj Lobotku s Kyselicom. Majú budúcnosť. Len sa musia obetovať futbalu naplno. Minimálne tak, ako to robili doteraz.“
