Nastúpil ako striedajúci hráč už v priebehu prvého polčasu, keď nahradil zraneného Petra Mazana. Väčšinu víťazného duelu si užil priamo na hracej ploche a v samom závere mohol ešte prikrášliť skóre. Situáciu pred gólmanom však nezvládol podľa svojich predstáv. To však radosť z veľkého víťazstva Karolovi Mondekovi neubralo.
„Som veľmi spokojný, že sa nám konečne podarilo zvíťaziť nad súperom z najvyšších poschodí tabuľky. Trnavu sme pripravili o jesenný titul po kvalitnom výkone,“ žiaril spokojnosťou Mondek a pokračoval: „Veľmi dôležitým faktom bolo, že aj bez niekoľkých hráčov základnej zostavy dokážeme hrať vyrovnanú partiu s tímami ako sú Žilina a Trnava.“
Odchovanec Martina do zápasu zasiahol ešte v priebehu prvého polčasu za stavu 1:0. „Ani sám som neočakával, že by som mohol naskočiť tak skoro, ale bol som pripravený. Strach pred súpermi nemám, no rešpektujem ich silu. Tréner ma posielal na trávnik s úlohou, aby som bojoval rovnako srdnato ako Mazo,“ povedal Mondek.
Po góle v úvode druhého polčasu sme viedli už 2:0. Rovnaké vedenie s mužstvami pomýšľajúcimi na pohárovú Európu sme už dvakrát stratili. Tentoraz sa tak nestalo. „Veľmi rýchlo sme dostali gól na 1:2. Priznám sa, že aj mňa napadla myšlienka, aby sa podobná vec nezopakovala. Veľmi dobre sme sa však pripravili po taktickej stránke a stretnutie zvládli. Boli sme jednoznačne naladení na víťazstvo,“ pokračoval dvadsaťročný stredopoliar.
V nadstavenom čase mal Karol Mondek príležitosť prikrášliť skóre a odprevadiť súpera spoločne s početnou fanúšikovskou základňou na cestu domov. Piaty gól do Raškovej siete však nepridal. „Súperi urobili chybu a otvoril sa mi veľký priestor. Prvý dotyk s loptou som mal dobrý, druhýkrát som si loptu príliš pokopol a nestihol zakončiť. Verím, že moja gólová chvíľa príde už na jar,“ dodal čakateľ na prvý corgoňligový gól.
