AS nebodovalo naplno už od 22. septembra a zmenu nepriniesla ani zimná prestávka a pätica nových hráčov. Mužstvo Martina Stana má napriek očividnému hernému posunu na svojom konte dve jarné prehry a obe môžu mrzieť. Po dubnickom zaváhaní prišlo ďalšie doma s Košicami (1:2). V pozápasovom rozhovore sme sa k tomuto duelu vrátili s kapitánom mužstva Csabom Horváthom.
Siedma prehra v rade je už priveľa. Kde ste zápas stratili tentoraz. Bolo to výkonom za 90 minút alebo rozhodli momenty?
„Ďalší nešťastný zápas. My drieme, makáme a oni v závere prvého polčasu z jedinej akcie skórujú. Už nemám na to slov. Navyše predtým bol faul a hra sa vtedy musí prerušiť. Od Košičanov sme to nemohli čakať. Gól do kabíny nás trochu načal. Na druhý polčas sme však išli s cieľom otočiť. Mal som šancu nielen ja, ale aj ďalší. Oni dali dva góly z troch alebo štyroch striel. Mali sme viac šancí a v tomto smere sme boli aktívnejší. Nepodarilo sa skórovať.“
Pri prvom inkasovanom góle sa zdalo, že mužstvo prestalo hrať...
„Predchádzala tomu štandardná situácia alebo dlhý aut. Po odvrátenej lopte sa dostal Košičan do situácie jeden proti jednému a podľa mňa Klešča fauloval. Ešte tam boli dvaja a Boris (Godál) išiel do súboja. Zdalo sa, že to nemôže prejsť, ale so šťastím to prešlo na voľného hráča. Možno sme podvedome čakali na písknutie rozhodcu. Bol to jednoznačný faul, ale aj naša hlúpa chyba a nešťastný gól. Dovtedy sme ich dobre pokrývali. Vôbec neboli nebezpeční.“
Napriek lepšiemu hernému prejavu sa po dvoch prehrách začína vynárať spojitosť so zbabranou jeseňou. Ako to vnímaš ty osobne?
„Som presvedčený, že máme silu na to, aby sme sa zachránili. Aj za stavu 0:2 sme verili aspoň v zisk bodu. Kvalitu a súdržnosť mužstva však musíme preniesť na ihrisko. Zatiaľ sa nám to nedarí. Ešte je trinásť kôl do konca a šanca na reparát nebude. Každý bod potrebujeme ako soľ a nemôžeme ich rozdávať tak ako v Dubnici a proti Košiciam. Makáme na to viac ako dva mesiace, máme za sebou kvalitnú prípravu. Prídu smolné zápasy a zas sme tam, kde sme boli. Teraz sa ukáže, aký sme tím. Čakajú nás Zlaté Moravce vonku. Bude to veľmi dôležitý zápas a tam musíme už niečo uhrať. Aj bod pre nás niečo rieši. Potrebujeme sa chytiť a nie dostávať jeden úder za druhým.“
Čo chýba tomu, aby sa mužstvo vzchopilo?
„Z môjho pohľadu to je väčšie srdce. Musí tam byť viac cítiť, že hráme o záchranu. Nedokážeme do toho ísť celých deväťdesiat minút. Aj keď sa herne nedarí musí byť cítiť, že tam mužstvo je.“
Proti Košiciam mužstvo nezvládlo prechod do útočnej fázy. Opäť sa to zviedlo iba na nakopávanie lôpt. Hráči vpredu nedostávali potrebné lopty. Boli ste v tlaku, ale lopty sa vracali ako od steny.
„Musíme viac kombinovať a posúvať hru do krídelných priestorov. Ťažko to inak komentovať. Je to pravda.“
Aspoň pekná návšteva na súčasné pomery určite potešila...
„Práve to mňa najviac mrzí. Fanúšikovia za povzbudzovanie v Dubnici aj doma proti Košiciam si zaslúžia veľkú pochvalu. Klobúk pred nimi dole. Nevedeli sme im to oplatiť výsledkom. Napriek televíznemu hokejovému stretnutiu to bola celkom pekná návšteva. Fanúšikovia vidia, že sa dejú zmeny. Potrebujeme sa chytiť a oplatiť im ich dôveru. Hra nie je až taká zlá, len tie výsledky.“
