Koncom júla uplynulo desať rokov od nášho posledného víťazstva na ihrisku Slovana Bratislava. Mužstvo pod vedením Antona Jánoša a na stopérskom poste aj s Martinom Škrtelom vyhralo po dvoch góloch Michala Kubalu a jednom presnom zásahu Stanislava Velického 3:1. Toto tvrdenie vlastne nie je celkom presné. Doposiaľ posledné víťazstvo na pôde tímu, ktorý vstupuje do každého ligového zápasu v úlohe favorita, prinieslo piatkové 14. kolo Corgoň ligy a góly Petra Kleščíka, Gina van Kessela a Jakuba Holúbeka.
„Na moment som si spomenul ako to bolo pred desiatimi rokmi. Napriek tomu si myslím, že piatkové víťazstvo je rovnako cenné pre celé mužstvo. Ja nie som nejakou výnimkou,“ povedal po stretnutí jediný pamätník tohto zápasu Miloš Volešák a pokračoval: „Dnes je to celkom iné. Vtedy som mal iba devätnásť rokov a to je prvý rozdiel. (smiech) Hoci sme mali dobrý tím, lepili sme ho na poslednú chvíľu. Dnes máme svoju filozofiu a herný prejav. Prekvapili sme však rovnako teraz ako vtedy. Najmä víťazstvom o tri góly.“
Kapitán tímu, ktorý je po odchode viacerých výborných hráčov v období prestavby, bol po stretnutí právom hrdý na svoje mužstvo. „Chalani hrali super, najmä vzadu. Z obrany prechádzala istota na celé mužstvo. Napríklad v stretnutí proti Trnave sme urobili chyby a na tím prešla nervozita. Následne nám chýbalo sebavedomie. Teraz sme si však verili. Bolo to cítiť už od vstupu do stretnutia. Neuspokojili sme sa s tým, že budeme držať loptu. Vedeli sme totiž, že Slovan vie udrieť aj pri malom počte šancí. Má na to skvelé individuality.“
Po výbornej úvodnej polhodine prišli aj chvíle nášho brankára, ktorý od začiatku „jesene“ predviedol niekoľko reprezentačných výkonov. Istota na čiare, dobré čítanie hry, nečakané zákroky pri situáciách jedna na jedna a vysoko nadpriemerná rozohrávka z neho robia jednu z rozhodujúcich opôr AS. „Bola to tímová robota. Ak budeme hrať takto aj v iných zápasoch, nie je sa koho báť,“ otočil tému Volešák.
Zápas na bratislavských Pasienkoch pripomenul emócie z úvodu ročníka a naše vystúpenia v Európskej lige. „Bolo to tak. Dôležité je, že na tréningoch ideme nadoraz. Vo všetkých hrách sa ideme pomaly pozabíjať, kričíme na seba. Prišiel však zápas a odhodlanie zostávalo v šatni. Tréneri nám to počas tohto týždňa veľakrát pripomínali. Chceli preniesť emócie aj do zápasu. Verím, že to bolo vidieť,“ dodal na záver Volešák.
