V správnom okamihu na správnom mieste. Karol Mondek rozhodol v infarktovom závere zápasu proti Žiline (2:1) o tom, že tri body zostanú doma. Bolo to vôbec prvé víťazstvo na vlastnom trávniku proti súperovi spod Dubňa od návratu do Corgoň ligy.
Poniektorí z divákov už opúšťali tribúny. Zápas proti „šošonom“ sa blížil k záveru. Poslednú akciu po pravej strane potiahol Moses Simon a jeho prízemný center na vzdialenejšej žrdi upratal do siete Mondek. „Víťazstvo gólom z nadstaveného času chutí viac. Cítim sa vynikajúco,“ povedal tesne po skončení duelu mladý krídelník.
V tejto sezóne má na svojom konte už štvrtý presný zásah. Podobne ako na jeseň v Ružomberku sa aj tentokrát snažil osláviť gól saltom. „Nebolo príliš vydarené. Nemal som už dostatok síl,“ dodal s úsmevom rodák z Blatnice.
Všetko ale mohlo byť inak. Prvý polčas zverencom trénera Martina Ševelu nevyšiel podľa predstáv. Úvodná štyridsaťpäťminútovka vyšla lepšie Žilinčanom a strelili v nej aj úvodný gól zápasu. „Akoby sme boli zaspatí. Nepôsobili sme tak, ako sme si povedali v kabíne. Po prestávke sme ale začali súpera viac napádať. Razom sme boli sebavedomejší a išli sme si po víťazstvo,“ pokračoval Mondek.
Oživenie do našich radov priniesli aj dve druhopolčasové striedania. Simon Moses prihral na oba naše góly a Jairo de Macedo si otvoril gólový účet v Corgoň lige. „Obaja oživili mužstvo. Nebáli sa hrať smerom dopredu. Nová krv nás strhla k lepšiemu výkonu,“ pochválil spoluhráčov 22-ročný futbalista.
Bol to iný zápas, uvedomuje si Volešák
Pre Miloša Volešáka mal zápas proti Žiline špeciálny nádych. „Hoci sme sa to snažili brať ako bežný zápas, bolo to o niečom inom. Stál proti nám Aďo Guľa a naviac aj William,“ povedal kapitán AS.
Jediný gól inkasoval v prvom polčase. Po zmene strán však čelil minimálne trom výborným šanciam súpera, no vždy si zachoval chladnú hlavu a držal svoj tím. „Mojou úlohou je pomôcť chalanom. Verím, že sa mi v podobnom duchu bude dariť aj naďalej.“
Po víťaznom góle Karola Mondeka vypukla na trenčianskom štadióne pravá eufória. Silným emóciám podľahol aj inak pokojný gólman. Víťazne zaťatou päsťou dával najavo, že body nám už nemôže ujsť. „Nepamätám si na gól, ktorý by sme dali v poslednej minúte. Je výborné, že sa nám to podarilo. Vďaka tomu momentu nám porastie sebavedomie. Navonok sa radujem väčšinou vtedy, keď padne gól, ktorý už považujem za rozhodujúci,“ zakončil rozhovor trenčiansky rodák.
