Premiéru v základnej jedenástke v stretnutí najvyššej slovenskej súťaže si predstavoval celkom inak. Stredný obranca Lukáš Ďuriška mal proti Senici zaceliť dieru po zranenom Petrovi Kleščíkovi a dlho to vychádzalo. Popri skúsenom Ramónovi hral jednoducho. V prvom rade sa snažil vyhnúť fatálnej chybe.
Necelú štvrť hodinu pred záverečným hvizdom však prišlo naše zaváhanie po rýchlej rozohrávke vhadzovania domácimi hráčmi a oheň bol na streche. Mladý obranca nechal ruku na súperovi a prišla prvá penalta a žltá karta. O necelých desať minút neskôr prišiel ďalší faul, po ktorom nasledovalo vylúčenie.
„Predstavoval som si to celkom inak. V prvom rade, chcel som vyhrať. Navyše, vylúčenie a dve penalty by som nečakal ani v zlom sne. Neverím, že zápas pre mňa skončil takto,“ povedal smutný Ďuriška, ktorý sa však snaží myslieť pozitívne. „Aj takéto veci patria k futbalu. Musím sa poučiť. Nemôžem sa teraz dva týždne utápať v smútku a vešať hlavu.“
V oboch prípadoch zohrali dôležitú úlohu najmä chýbajúce skúsenosti a zápasová prax. „Pri prvom zákroku to bola jednoznačne moja chyba. Nemal som ísť so súperom do kontaktu. Z mojej strany to nebol tvrdý zákrok. Iba som sa ho dotkol, ale šikovný útočník takéto situácie využije. Bolo v tom moja neskúsenosť. V druhom prípade to bolo podobné, až na to, že už postupoval sám na brankára. Pri križovaní som o neho zakopol a spadol som mu zozadu na nohy...“
Ďuriška však rovnako ako zranený Kleščík má za sebou tréningový výpadok. Rozdiel bol len v tom, že pokiaľ on sa vo štvrtok vrátil do tréningového procesu, Kleščík z neho vypadol. „Mal som chrípku a bolesti hlavy. Bolo to ale bez horúčky, preto som mohol hneď začať trénovať.“
Po solídnom prvom polčase prišiel nečakaný výpadok
Prvý polčas bol z našej strany herne lepší ako ten druhý. „Hrali sme solídne. Súperi si nevypracoval ani náznak šance. Držali sme loptu a určovali tempo hry. Neprišiel však gól. Aj úvod druhého polčasu nám vyšiel, ale prišiel zlom. Akoby sme začali byť netrpezliví. Neviem, možno krátiaci sa čas na nás začal tlačil. Prestali sme hrať našu hru a súperovi umožnili dostať sa do hry,“ komentoval Ďuriška.
Fanúšikovia boli fantastickí
Po Ružomberku a Trnave cestovala početná skupina fanúšikov aj na zápas na Záhorie. Opäť svoj tím hnala dopredu a až na niekoľko zbytočných vulgarizmov sa prezentovala skutočne solídnym povzbudzovaním. „Veľmi som to vnímal. Boli fantastickí, lepší ako domáci. Všetkých nás teší, keď s nami cestujú a stoja za nami. Chcem im za celý tím poďakovať a zároveň sa ospravedlniť. Musíme sa im veľmi skoro revanšovať svojim výkonom,“ dodal Ďuriška.
