Chce hrať vôbec Trenčín o titul?! Ak áno, s kým?! Dve otázky, ktoré v meste pod hradom Matúša Čáka znova zarezonovali po oznámení odchodu skúseného brankára Miloša Volešáka do Žiliny. Bola to rana do nádejí fanúšikov AS, ktorí sa radi pozerali na postupnosť umiestnení po návrate mužstva medzi slovenskú futbalovú elitu: 5. miesto, potom tretie, v uplynulej sezóne dokonca druhé. Našli sa aj takí, čo to vyslovili nahlas: Na rade je titul! A mužstvo, ktoré hrá už rok najkrajší futbal v našej najvyššej súťaži, naň podľa istých predpokladov nárok malo.

Ale byť majstrom, víťazom ligy, najlepším v krajine, znamená mať zvládnuté všetky predpoklady, nielen časť. Od momentu, kedy sa v klube AS sformovalo súčasné vedenie na čele s jeho majiteľom Holanďanom Tschenom La Lingom, je alfou a omegou klubovej stratégie rozum v hrsti.

Len čo si Holanďan na jednej strane a funkcionárska zložka na čele s generálnym manžérom Róbertom Rybníčkom na druhej ujasnili vzájomné vzťahy a kompetencie, ozrejmili systém personálnej politiky, trenčiansky futbal sa zomkol a vyrazil na cestu, ktorá vedie nahor. Krok po kroku, nie skokom.

Trenčín objavil pre slovenský futbal trénerský potenciál Guľu i Ševelu, našiel adekvátne miesto Vrabcovi, otvoril dvere do vysokých poschodí hráčom, ktorých kompletný menoslov by si vyžiadal pol novinovej strany, preto za všetkých len námatkovo vyberieme Godála, Kleščíka, Štefánika, Volešáka, Hlohovského, Lobotku, legionárov Baeza, Depetrisa, či Peltiera. A v intenciách klubovej filozofie vedia kompetetní odhadnúť správny moment, kedy sa čas spolupráce naplní. Futbalistu totiž nemožno v dnešnej dobe ujarmiť.

Niet pochýb o tom, že aj La Ling a aj Rybníček by chceli, aby Trenčín získal titul, ale nie za každú cenu. Nie za cenu straty vlastnej filozofie a zdravého rozumu. Ten káže zabezpečiť chod klubu, pokračovať vo výchove talentov, dať zas a zas priestor šikovnému poteru. Aj to je za odchodom Volešáka a tých ďalších z Trenčína.