Príprava na aktuálnu sezónu prebiehala až do jej záveru s neistotou, kto bude zastávať post brankárskej jednotky. Jedna z najväčších opôr jarných bojov o zotrvanie v najvyššej súťaži Miloš Volešák po vydarenej polsezóne túžil zamieriť do zahraničia, ale ani jedno z dvoch smerovaní mu napokon nevyšlo. Preto sa tesne pred vyvrcholením prípravy dohodol na ročnom pokračovaní zmluvy pod hradom Matúša Čáka.

„Nedá sa povedať, že moja situácia ma v lete nejako rozhodila alebo vystresovala. Vedel som však, že potrebujem trénovať a chytať. Na pohode mi to určite nepridalo. Keď sa ale situácia vyriešila, snažil som sa sústrediť všetky sily na Trenčín,“ povedal Volešák a dodal: „Nikomu neprospeje obdobie bez tréningu. Chýbali mi aj prípravné zápasy. Mužstvo bolo na sústredení a ja som mohol chodiť iba do posilovne. Je to iné ako chytať na tréningu alebo v zápase.“

Ohľadom výkonov dnešnej trenčianskej jednotky sa po niektorých stretnutiach vynorili minimálne pochybnosti. Dôvodom boli najmä niektoré neisté zákroky, ktoré kontrastovali so suverenitou stále mladého gólmana v závere uplynulého ročníka. „Ťažko ovplyvním názory iných. Nejdem však do brány s tým, že sa mi nedarí. Veľké chyby som podľa mňa nerobil. Sem tam sa niečo prihodilo, to je pravda. Nemyslím si však, že by som vyslovene zle chytal,“ reagoval s ľahkým úsmevom Volešák.

V uplynulom kole na ihrisku lídra z Rimavskej Soboty vychytal svoju prvú tohtosezónnu nulu a aj podľa hodnotenia trénerov patril medzi opory. „Podali sme bojovný výkon, no súper mal viac šancí. Bolo to opačne ako v súboji s Lučencom. Tam bola iba jedna strela na našu bránu, ale gólová,“ vrátil sa k uplynulým dvom kolám trenčiansky brankár a na záver dodal: „Musím povedať, že vonku sa mi chytá lepšie než doma. Je tam vždy viac roboty. Na domácom trávniku stojím niekedy celý zápas a na zákrok mám iba dve – tri lopty.“