Dvojnásobný výbuch radosti zakončil v kabíne známy pokrik „This is my sen“. Práve ten, ktorý možno počuť po každom trojbodovom zápase. Po konfrontácií so Slovanom však chutil ešte o niečo viac. Tím okolo súčasného kapitána Igora Šemrinca dokázal, že má v sebe niečo, čo sa nedá naučiť. Že dokáže otočiť zápas za podmienok, kedy by iní ťažko hľadali vnútornú silu. Nezložili sa za nepriaznivého stavu, ani keď po druhej žltej karte musel z ihriska odísť Matúš Bero. „Tie pocity sú neopísateľné. Ukázali sme, čo v nás je. O to viac chutí víťazstvo,“ povedal po záverečnom hvizde Stanislav Lobotka plný emócií.
V podobnej situácií sme sa ocitli aj v dôležitom jesennom zápase proti Žiline (2:2). Vtedy sme v poslednej minúte dokázali vyrovnať výsledok a rovnako sme hrali o jedného muža v poli menej. Rodák z Veľkej Hradnej pripojil recept, ako sa v podobných situáciách zachovať. „Jednoducho na to nemyslieť. Stala sa chyba. Matúš dvakrát nešťastne trafil protihráča. Vo viacerých zápasoch nás podržal. Teraz sme mu to vrátili a otočili výsledok. Hrali sme aj za neho.“
Dva góly do siete brankára Krnáča padli v rozpätí šiestich minút. Najskôr vyrovnal Jairo a následne sám pred gólmanom nezaváhal Gino Van Kessel. „Dôležitá je sebadôvera. Ani na okamih sme si nepripustili, že by tento zápas bol pre nás v pohári posledný,“ vysvetľoval strelec druhého gólu.
Aj on si do sýtosti užil gólové opojenie. Deväť minút pred koncom rozpútal na tribúnach hotové šialenstvo. „Veľa času sme na gól nemali. Postup nesmierne teší. Sú pred nami ďalšie výzvy. V pohári chceme ísť ďalej,“ dodal rodák z Alkmaaru.
