Strelec víťazného gólu proti Interu Bratislava Juraj Križko čakal na ďalší ligový zásah dlhých trinásť mesiacov. Naposledy sa predviedol ešte na jeseň minulého roka, keď svojim hetrikom rozhodol o víťazstve nad Zlatými Moravcami. Odvtedy akoby uťal. Dobre stavaný hrotový útočník sa rovnako ako celý klub trápil. Vyslobodením bol až presun na stopérsky post. Postupne sa opäť začal udomácňovať v zostave a s pribúdajúcimi štartmi získava aj potrebné sebavedomie.

„Som veľmi rád, že zásluhou môjho gólu sme uspeli v tak dôležitom stretnutí, ale nechcem to príliš preceňovať,“ povedal po stretnutí Križko a pokračoval: „Išlo o nacvičenú akciu. Na tréningu sme sa tomu dosť venovali. Kouč chce, aby sme na prvú žrď išli aspoň traja a padlo to na mňa. Filipovi (Hlohovskému) štandardné situácie počas zápasu príliš nevychádzali. Až tento roh mu sadol tak ako mal.“

AS sa od úvodnej minúty trápilo, čo ostro kontrastovalo s hrou Interu. „Žlto-čierni“ hrali na brejky jednoduchou kombináciou a prekonávali trenčiansky obranný val. „Trápili sme sa. Po dvoch prehrách vonku a najmä veľmi zlom výkone v Ružomberku, sme mali akoby zviazané nohy.  Veľa sme toho kazili, ale verím, že toto víťazstvo nám pomôže. Chyba bola aj v tom, že sme ich nechávali nakopávať lopty. Útočníci nenapádali rozohrávku tak ako oni nás a keď má obranca na rozohrávku čas, vie to využiť,“ priznáva dvadsaťtriročný odchovanec trenčianskeho futbalu.

Inter predčil mladý tím AS nielen v jednoduchosti a účelnosti, ale aj v tvrdosti. „Mali sme rešpekt, ale nebáli sme sa ich. Nedarilo sa nám, ale nahradili sme to bojovnosťou a to sa cení. Napokon sa k nám priklonilo aj šťastie. Neviem, kedy naposledy bolo na našej strane. Remíza by asi bola spravodlivejšia,“ dodal na záver úprimne Križko.