Futbalisti AS Trenčín v Prievidzi uzatvorili svoj jesenný účet na ihriskách súperov. Dovedna na nich získali 10 bodov – za remízu v Rimavskej Sobote a za výhry v Michalovciach, Lučenci a Prievidzi. Práve v poslednom zápase zaznamenali Trenčania najvyšší počet gólov na pôde súpera.
Štvorgólovú porciu naštartoval s miernym prispením šťasteny z priameho kopu Juraj Križko. „Súhlasím, mal som aj trošku šťastia. V múre to niekto tečoval, čo brankára pomýlilo,“ opisuje svoj druhý tohtosezónny zásah bývalý hrotový hráč. Jeho gól priniesol potrebný pokoj na kopačky hráčov AS. V nefutbalovom prostredí na zasneženom ihrisku bol, z pohľadu upokojenia mužstva, tento okamih veľmi dôležitý. „Terén bol veľmi náročný. Aj preto sme chceli hrať vzadu jednoducho a vpredu sme sa snažili loptu podržať čo najdlhšie. Prievidza hrala vzadu oveľa komplikovanejšie, často tam chybovali,“ porovnáva herný prejav domácich a hostí strelec prvého gólu stretnutia. „Súhlasím, povrch bol skutočne otrasný. Vedeli sme, že to nebude o futbalových kvalitách, ale o bojovnosti. Napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam sme ale súpera jasne prevýšili. Počasiu sme prispôsobili taktiku. Nepúšťali sme sa do žiadnych veľkých kombinácií. Skúšali sme využívať dlhé prihrávky za ich obrancov, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako správna voľba,“ pridal svoj názor Lubor Knapp. Naopak, Petr Kaspřák sa na snežnej prikrývke cítil ako „Kapor“ (prezývka futbalistu) vo vode: „S povrchom som nemal problém. Som asi jedným z mála hráčov, ktorým vyhovuje aj takýto náročný podklad.“
Obzvlášť intenzívne prežívali zápas dvaja rodáci z Prievidze a odchovanci tamojšieho futbalu Filip Hlohovský a Tomáš Peciar. V aktuálnej sezóne deväťgólový útočník márne dobýval územie svojho bývalého klubu. Vsietiť gól mu na dobre známej pôde nebolo súdené. „Bol som doma. Chcel som sa ukázať gólom. Ale dôležitejšie, ako môj zásah, sú predsa tri body pre mužstvo. Každý zápas v Prievidzi vnímam špecificky. Na tom poslednom ma mrzí, že sme na náročnom teréne nemohli ukázať viac futbalovejších vecí,“ ľutoval Hlohovský, ktorý ale určite nemusel byť smutný. Spoluhráčom rozdával nápadité a nečakané prihrávky. Domáci s ním mali plné ruky práce. Často si nevedeli rady ani s Tomášom Peciarom. Na dobre známom štadióne si dovolil nejednu efektnú fintu. V druhom polčase šikovnými zasekávačkami na „päťkorunačkne“ posadil na zadok Kubíka aj Guľu a pohodlne prihral loptu spoluhráčovi (Peciarova parádička bude súčasťou videa zo zápasu, pozn. redakcie). „Trošku som ich potočil a odovzdal som loptu. Paráda,“ teší sa z vydarenej akcie Peciar a vážnejším hlasom dodáva: „Víťazstvo nad mojím bývalým klubom ma hreje dvojnásobne. V hľadisku som mal rodičov, starých rodičov a mnohých ďalších rodinných príslušníkov. Nechýbala tam ani moja priateľka a kamaráti.“
V zaujímavom svetle sa predstavil aj Roman Gergel. Prievidzkému brankárovi Furkovi vsietil dva góly. V celkovom účtovaní presných zásahov sa vyškriabal už na hranicu siedmych gólov. Pred sezónou si dal za cieľ skórovať počas celého ročníka desaťkrát. „Nikdy som nebol žiadnym veľkým strelcom. Zatiaľ si teda nové plány dávať nebudem. Uvidím. Možno keď dosiahnem okrúhlu desiatku, vytýčim si ďalšiu métu,“ netrápi sa s počtami Gergel. Strelecký účet by si určite rád otvoril aj Aldo Báez: „Bol to náročný zápas. Som rád, že sme ho zvládli. Dokonca som sa dostal aj do dobrej príležitosti. Škoda, nepadlo to tam. Zatiaľ,“ poukazuje so šibalským úsmevom na tvári na situáciu z 51. min zápasu, keď jeho jedovatú strelu brankár Furka iba s veľkými problémami vyrazil pred Kaspřáka, ktorý ju pohodlne „upratal“ do brány.
