Jedným z členov jesennej základnej zostavy AS Trenčín bol univerzálny obranca Boris Godál. Napriek tomu, že patril medzi piliere zadných radov, po zimnej prestávke musí o svoje miesto na trávniku bojovať. Celý zápas odohral po prvý raz až na ihrisku rezervy Dunajskej Stredy a to iba preto, že naskočil za vykartovaného Tomáša Peciara. V nasledujúcom rozhovore spomenul nielen návrat do základnej jedenástky, posledné stretnutie pred reprezentačnou prestávkou, ale aj nasledujúce súbojoch na domácom ihrisku.
Proti Dunajskej Strede si po zimnej prestávke nastúpil po prvý raz od začiatku. Potešilo, hoci si musel hrať na nezvyčajnom poste ľavého obrancu?
„Bolo to avizované, že pôjdem zaskočiť na ľavej strane obrany Peciara. Pre štyri žlté karty totiž nemohol nastúpiť. S trénerom sme sa o tom rozprávali už počas týždňa, takže to nebolo pre mňa prekvapením na poslednú chvíľu. Dostal som šancu ukázať, že patrím do zostavy. Tréner po mne chcel, aby som sa o miesto na ihrisku pobil. Taktiež som túžil potvrdiť povesť univerzálneho hráča, keď som nastupoval na poste stopéra, defenzívneho záložníka a párkrát som bol na jeseň aj naľavo. Nebolo to teda pre mňa niečo celkom nové.“
Aké to je, hrať v príprave v strede a následne sa veľmi rýchlo preorientovať na krídelnú hru, ktorá má celkom iné zákonitosti?
„Ako som spomenul, mojou výhodou bolo, že som tam už niekoľkokrát nastúpil. Mal som aké – také skúsenosti a vedel ako sa postaviť. Navyše vedľa seba som mal Martina Ševelu, ktorý ma veľmi dobre dirigoval. Z tohto pohľadu to bolo uľahčené, ale obavy tam boli. Chcel som využiť šancu a z môjho pohľadu to dopadlo celkom dobre. V prvom rade som sa chcel vyvarovať nejakej veľkej chyby.“
Naposledy si sa na ľavej strane obrannej línie predstavil v Šali, kde sme prehrali vysoko 0:4...
„Nešťastný zápas. Bol som tam pri troch góloch, aj keď som nehral vyslovene zle. Pred stretnutím v Dunajskej Strede som mal menšie obavy, to priznávam. Neinkasovali sme však, a dokonca som mohol skórovať.“
Konkurencia v tíme je vyššia ako počas pôsobenia v Corgoň lige alebo v jesennej časti I. ligy. Na ihrisko sa dostáva ťažšie aj tebe. Treba hrať aj na iných postoch, než si hráč vysníva. Ako to celé vnímaš?
„Konkurenciu v mužstve treba vnímať iba pozitívne. V dôležitých súbojoch bude predsa len kvalita rozhodovať. Sme na tom tak, že aj z lavičky môže tréner vytiahnuť niektorého z nás a ten bude pre mužstvo, pevne verím, prínosom. Presne takto by to malo byť. Klub nemôže byť postavený na jedenástich futbalistoch. K zmenám postov môžem dodať iba jedno. Snažím sa podať najlepší výkon tam, kde ma tréner postaví. Možno si niekedy zašomrem, že by som rád hral niekde inde, ale som profesionál a nemám na výber.“
Ako bral Tomáš Peciar to, že si nastúpil na jeho mieste? Aj ste sa o tom rozprávali?
„Trochu ma podpichoval. Povedal mi, že keď tam dobre zahrám, on sa do konca jarnej časti nedostane na ihrisko. Trochu sme sa naťahovali, lebo sme dobrí kamaráti. Pred zápasom sa ma však snažil povzbudiť a dával mi nejaké rady ohľadom pozičnej hry. Dosť mi pomohol.“
Ako berieš časté zmeny postov smerom k ďalšej kariére?
„Točím sa iba v obrane a to je pre mňa určite dobré. Tréner má viac možností na moje zaradenie do zostavy. Nie som napríklad iba ortodoxný stopér alebo defenzívny záložník. Navyše zbieram skúsenosti. Dobré to je nielen pre mňa, ale aj pre mužstvo.“
Pred reprezentačnou prestávkou môžeme bilancovať vstup do jarnej časti. Spokojný so vstupom do druhej polovice sezóny?
„Určite nie. Remíza v Humennom je pre nás strata dvoch bodov. Mali sme na viac než získať iba bod. Na našej strane bolo dosť vyložených šancí. Naopak v Dunajskej Strede sme si spravili väčšiu pohodu pred prestávkou. Konečne sme nedostali gól. Hoci sme hrali s tímom z dolného konca tabuľky, museli sme si dávať pozor. Takéto súboje bývajú zradné. Po prestávke budeme nažhavení na tri domáce výhry.“
Spomenul si tri domáce zápasy v rade. Beriete ich ako celok?
„Celkovo sa na to pozeráme ako na dvanásť zápasov do konca sezóny. Vždy vnímame iba najbližšieho súpera. Treba ísť krok za krokom. Nemôžeme nič preskočiť. Najdôležitejší je prvý krok a od neho sa odvíjajú ostatné.“
