V druhom polčase stál sám len zopár metrov od poloprázdnej bránky trnavského Spartaka, ale lopta z jeho hlavy zamierila vedľa žrde. Branislav Jašurek premárnil snáď poslednú šancu AS vrátiť sa proti rozbehnutej Trnave do zápasu a po stretnutí si to náležite vyčítal.
Veril, že ak by nepresnú strelu Romana Gergela dopravil za chrbát trnavského gólmana, podarilo by sa mužstvu Roba McDonalda uhrať minimálne remízu. „Mal som dať gól. Bola to moja chyba. Beriem to na seba. Ak by som trafil, bol by to celkom iný zápas. Samozrejme, že som chcel skórovať. Šanca ešte mohla žiť, ale takto som ju zabil,“ berie vinu na svoje plecia dvadsaťpäťročný stredopoliar a pokračuje: „Bola to stotina sekundy. Nadstavil som hlavu. Neveril som tomu, že ide vedľa.“
Bývalý hráč MŠK Žilina s legionárskymi skúsenosťami z tímu vicemajstra Lotyšska FK Ventspils, litovského Žalgiris Vilnius a druholigových českých Jakubčovíc patrí medzi príjemnejšie prekvapenia v drese AS v nedávno začatej sezóne, ale po stretnutí proti Trnave bol na seba poriadne nahnevaný: „Podal som katastrofálny výkon. Hanbím sa, že som mužstvo nepotiahol. Práve to je úloha pre mňa a nie devätnásťročných chalanov. S týmto cieľom som prišiel do Trenčína.“
Od úvodu sezóny je evidentné, že hre Trenčína chýba mozog, ktorým boli v minulosti Czinege, Seman, Kopačka, Németh alebo Hanko. „Počúvať tieto slová je pre mňa bolestné, pretože práve mojou úlohou je dať hre určitú tvár. Bohužiaľ, zatiaľ sa tak nedeje. V tomto momente nie je dôležité, či hrám sprava alebo v strede. Súčasný systém mi vyhovuje a aj proti Sencu som dokázal, že môžem tvoriť hru aj na kraji zálohy,“ pokračuje v sebakritike Jašurek.
„Už to znie ako otrepaná fráza, ale v tíme nastupuje päť devätnásťročných chlapcov. Vyzerá, že sa iba vyhovárame, ale rozdiel medzi dorasteneckou a najvyššou súťažou je markantný. Ide o veľa peňazí, fanúšikov a trenčiansky futbal. Zdá sa mi, že mladí chlapci ešte celkom dobre nepochopili, o čom je profesionálny futbal. Nemôžem dať dve dobré prihrávky a chodiť pyšný po Trenčíne. Sú to obrovské talenty, aké som ešte nevidel, ale na ihrisku ich je priveľa,“ zamýšľa sa jeden zo skúsenejších z trenčianskej kabíny a pokračuje: „Nielen mladým chalanom, ale aj mne, chýba futbalista typu Czinegeho. Asi by som dostal oveľa viac prihrávok. Možno sa prejavuje aj absencia skúsených futbalistov, ktorí sedia na lavičke alebo hrajú iba chvíľu.“
Z úst hráča, ktorý sa môže stať obľúbencom pod Čákovým hradom, však zaznelo na záver jedno veľké poďakovanie: „To patrí najmä fanúšikom, ktorí nám pomáhajú aj v tejto situácii.“
