Keď sa v zápise o stretnutí objaví meno Borisa Godála, súperov tréner si nikdy nemôže byť istý, na ktorom poste trenčiansky univerzál nastúpi. Obranca, záložník, krajný, stredný? Trenčianska dvadsaťjednotka zvláda všetko.
Tréneri už v minulosti často využívali jeho „obojživelnosť“. V zostave putoval hore - dole. Neraz sa do základnej jedenástky dokonca nevpratal. „Zo začiatku som to vnímal dosť ťažko. Vybudoval som si istú pozíciu. Myslel som si, že si ju udržím. Situácia sa ale vyvinula inak,“ zamýšľa sa Godál, spomínajúc na trpké zážitky zo sledovania zápasov z lavičky. Ako správneho bojovníka ho ale daný stav rozhodne neuspokojoval. „V úvodných kolách jari som nehrával. Tento fakt ma motivoval k ešte výraznejšej tréningovej snahe. Trénera som chcel za každú cenu presvedčiť, že do základnej jedenástky patrím. Som rád, že sa mi to podarilo,“ teší Godála.
V jarnej časti okúsil všestranný futbalista viacero postov. „Začalo sa to v Humennom. V druhom polčase som na poste defenzívneho záložníka vystriedal Knappa. V Dunajskej Strede som hral ľavého obrancu, neskôr pravého beka. Proti Košiciam som nastúpil v prvom polčase dokonca ako ofenzívny záložník. Na stopérskom poste nastupujem od zápasu na Interi,“ menuje jednotlivé posty trenčiansky rodák. „Nie som tu na to, aby som určoval, kde budem hrať. Kam ma tréner postaví, tam budem bojovať za AS Trenčín do posledných síl. Žiadne dohadovania pri tejto téme nemajú význam,“ prizvukuje obľúbený futbalista.
Hoci je pripravený postaviť sa na ktorýkoľvek post, „doma“ sa cíti byť najmä v strede obrany. „Myslím si, že po návrate na stopérsku pozíciu som odviedol dobrú prácu. Samozrejme, vždy je čo zlepšovať. Dobre sa mi hralo už na Interi. Doma proti Lučencu to bolo ale o poznanie lepšie. Vpred ma hnala zaplnená tribúna. Som veľmi rád, že naši ultras sa po krátkych peripetiách vrátili do hľadiska a že ich bolo počas celého zápasu počuť,“ vzdal hold publiku Boris Godál.
