Víkendový zápas bol pre AS nešťastný. Inak sa ani nedá povedať súboju, ktorý sa mal skončiť jasným víťazstvom zverencov trénera Ivana Galáda. Súperova brána však bola ako zakliata, rovnako ako pokazený autobus s fanúšikmi. Navyše mužstvo v samotnom závere prišlo po červenej karte nielen o dôležité body, ale aj o svojho najlepšieho strelca Davida Depetrisa. S argentínskym kanonierom sme sa na inkriminovaný moment pozreli s odstupom času.
Čo sa udialo v závere stretnutia v Michalovciach, keď ťa rozhodca „odmenil“ červenou kartou?
„Myslím si, že sa trochu unáhlil. Bola to veľmi prísna červená. Celý incident bol skôr na varovanie žltou kartou. Arbiter pravdepodobne nevidel nielen úder lakťom, ktorý som dostal nad oko, ale ani moju následnú reakciu. Zbadal iba súperovho hráča na trávniku. Z môjho pohľadu išlo do veľkej miery o simuláciu. Pravdou je, že som do neho vrazil hruďou. On spadol a začal kričať. Ako som povedal, žltá karta by v tejto situácii bola určite zaslúženejšia.“
Ako si po zápase niesol fakt, že do konca sezóny mužstvu pravdepodobne nepomôžeš?
„Prvé dni ma to skutočne veľmi trápilo. Stále som o tej situácii rozmýšľal. Rozprával som sa o tom s rodinou. Bol to pre mňa, ale aj celý tím, smolný zápas. Nielen ja som zahodil niekoľko šancí na gól a práve to ma mrzelo. Dvakrát sme nastrelili žrď. Bol som z toho veľmi smutný, no nič iné mi nezostalo, iba sa s tým nejako vyrovnať. Navyše mi hrozí stop na dva zápasy. Stále však verím, že ak disciplinárna komisia uvidí na videu, čo sa skutočne udialo, aspoň v Dunajskej Strede by som mohol nastúpiť. Ak by som protihráča udrel hlavou, alebo urobil niečo vážne, nepoviem ani slovo. Ospravedlním sa spoluhráčom aj súperovi. Nič sa však nestalo a ja nechcem bezdôvodne pykať.“
Prečo prišla reakcia z tvojej strany? Napriek predchádzajúcemu úderu je treba zachovať chladnú hlavu. História futbalu to neraz potvrdila.
„Potrebovali sme vyhrať zápas a blížil sa jeho koniec. Všetci boli trochu nervózni a adrenalín bol na maxime. Navyše celému predchádzal spomenutý úder (ukazuje na malú modrinu nad okom). Nepopieram, že to bola moja chyba, ale trest bol príliš tvrdý.“
Je to tvoja prvá červená karta?
„V profesionálnej kariére určite. Ako mládežník som dostal jednu za faul, ale nikdy za udretie protihráča.“
Spomenul si, že si sa bavil s rodinou. Čo na to povedal otec?
„Pýtam sa prečo a či som hlúpy. Priznal som, že reakcia nebola dobrá. Stál som si však za svojim. Treba vidieť, čo sa stalo. Povedal som mu, že ak by som urobil niečo zlé, určite by som sa priznal. Súper to dobre zahral a ja za to platím.“
Nachádzal si sa niekedy predtým v tak ťažkej pozícii, ako dnes v Trenčíne?
„Najhoršie je, že asi nebudem môcť pomôcť tímu. Stále však verím, že môžeme vyhrať ligu.“
