Napriek dvanástke na drese bol opäť jednotkou svojho mužstva. Skúsený brankár Roman Hodál dozrieva ako víno, čo potvrdil aj v nedeľňajšom domácom stretnutí proti Dubnici (2:2). Napriek dvom inkasovaným gólom svoj tím podržal.
Po polhodine hry našiel hosťujúci Mouhamadou Seye vtipne Petra Kišku, ktorý však zoči-voči trenčianskemu gólmanovi neuspel. „Do šance sa dostal po krátkej narážačke medzi stopérmi. Čakal som, že bude mieriť k opačnej žrdi. Loptu ale netrafil tak ako chcel a ja som ju stihol vykopnúť. Brankár potrebuje aj trochu šťastia,“ komentoval prvú nebezpečnú situáciu Hodál.
„Spomínané šťastie mi chýbalo pri druhom inkasovanom góle. Lopta prešla tesne okolo mňa. Možno som to mal trochu dlhšie ustáť. Bola to však situácia jeden na jedného. Obrancovia boli dosť ďaleko. Nebola šanca, aby Kišku niekto križoval,“ dodal jedným dychom rodák spod Čákovho hradu.
Domáca brankárska jednotka mala pred sebou novú stopérsku dvojicu, keď Milana Mičenca doplnil mladý Peter Kleščík. „Opäť to bolo niečo nové,“ začal Hodál a pokračoval: „Peťo je mladý hráč a potrebuje sa ešte vyhrať. Navyše prechod z pozície defenzívneho záložníka na post stopéra nie je najjednoduchší. Musí si opäť zvyknúť na to, že v obrane je posledným hráčom a chyby nemá kto napraviť. Je potrebné reagovať rýchlejšie.“
Trenčania boli médiami doposiaľ chválení za atraktívny futbal. Trpia však na hrubé chyby a nepremieňanie gólových príležitostí. „Z našej strany to nebol páčivý futbal. Bod sme doslova vydreli. Z našej strany to bola skôr kopaná. Vynechávali sme zálohu a veľa lôpt iba nakopávali. Potrebujeme už začať vyhrávať, čo je dôležité nielen pre posun v tabuľke, ale aj pre lepšiu pohodu v kabíne,“ zaželal si skúsený veterán.
Tridsaťštyriročný futbalista našiel napriek nepresvedčivému výkonu jedno pozitívum: „V Ružomberku sme po zahodených šanciach išli psychicky dole. Čakali sme, čo sa bude diať, kedy inkasujeme. Teraz sme dvakrát prehrávali, ale držali sme hlavy hore a išli na doraz. Za každého stavu sme bojovali a hrali na víťazstvo.“
