Napriek tomu, že v Zlatých Moravciach nastúpil až na záverečných desať minút, mohol sa stať hlavnou postavou prestížneho duelu. Stále nádejný útočník Filip Hlohovský sa dostal do dvoch vyložených príležitostí, ale ani raz nepotvrdil svoje kanonierske schopnosti.

„Mrzí ma to, čo viac povedať,“ nechal sa počuť dvadsaťjedenročný rodák z Handlovej. „Na ihrisko som išiel s cieľom aspoň vyrovnať. Mal som dve vyložené šance. Je mi jasné, že som mohol otočiť zápas. Mal som ich premeniť, ale situácie som riešil fakt nepochopiteľne.“

Prvým predpokladom k pohode v zakončení je sebavedomie, a práve to Hlohovskému zrejme chýba. „Pol roka som prakticky nehrával a určite sa to na mne podpísalo. Ak by som mal pri prvej šanci väčšie sebavedomie, možno si preberiem oveľa lepšie a som priamo pred brankárom. Viem, že moja forma nie je oslňujúca. Taktiež nejaké to kilo išlo hore. Robím všetko preto, aby som sa dostal do pohody.“

Pod vedením predchádzajúcich trénerov nastupoval často na kraji záložnej formácie. Hoci aj tam dokázal predať svoje ofenzívne prednosti, predsa len sa lepšie cíti na hrote útoku. Príchodom trénera Vladimíra Koníka by mu malo svitať v tomto smere na lepšie časy. „Po minulé roky som si musel vždy vydobyť, že som útočník a nie záložník. Mám tak o jeden problém menej a môžem sa sústrediť iba na svoju hru. Verím, že mi to aj vďaka tomu začne padať.“