Napriek tomu, že v nevydarenom sobotňajšom súboji proti nováčikovi z Púchova patril medzi tie pozitívnejšie zjavy, zápas nedohral. Dvadsaťročný odchovanec trenčianskeho futbalu Peter Čögley ešte v prvom polčase zabojoval o loptu, po ktorom nasledovalo ošetrenie zraneného obočia.

„Som typom hráča, ktorý v súboji nikdy neuhne. Nestiahnem nohu a neuhnem ani hlavou,“ povedal Čögley a na adresu inkriminovaného súboja dodal: „Vedel som, že si idem pre faul. Bolo mi jasné, že tam dá nohu. Ešte sa mi však nikdy nestalo, aby mi niekto rozkopol obočie. Prakticky som si to vypýtal.“

Cez polčasovú prestávku prišlo na rad šitie obočia, keďže páska tržnú ranu neudržala. „Stále to tieklo. Celý dres som mal krvavý,“ opisuje Čögley a s úsmevom dopĺňa: „Keď už ma kopol, tak jeden steh je málo, mali byť aspoň tri. Ak by to znamenalo tri body, bral by som to. Takto to vyzerá skôr ako náušnica. Chalani si z toho srandu nerobili, chvalabohu.“

Vynútené striedanie prišlo napokon v 71. minúte, keď na ihrisko vybehol Filip Hlohovský. „Už v polčase som sa lekárovi sťažoval, že ma trochu bolí hlava. V druhej polovici stretnutia sa to začalo stupňovať. Už som sa iba motal a preto som sa vypýtal dole. S drobnou tržnou ranou nebol problém, ale nechcel som uškodiť tímu,“ povedal autor finálnej prihrávky na gól Adiho a nespokojne utrúsil: „Z mojej strany, ale aj zo strany celého tímu, to nebola žiadna sláva. Strácali sme veľa lôpt. Vôbec to nebolo dobré.“

Po návrate na svoj post nechce sklamať trénerovu dôveru

Dlhé mesiace sa musel uspokojiť iba s obmedzenou porciou v prípravných zápasoch. Po príchode trénera Vladimíra Koníka si však nachádza stabilné miesto na pravej strane zálohy. „Uplynulý rok bol naozaj dlhý. Som rád, že šanca prišla. Mám však stále čo zlepšovať. Nechcem trénera sklamať.“

Pre mnohých fanúšikov ortodoxný pravý obranca nás vyvádza z omylu. „V obrane som hral iba tri roky od príchodu do staršieho dorastu. Vždy som však bol záložník alebo útočník a pozícia na pravej strane stredovej formácie mi sedí oveľa viac. Okrem povinnosti podporovať útok musím svoje odrobiť v obrane a práve tam mi pomáhajú moje defenzívne skúsenosti,“  skonštatoval na záver Čögley.