Po zápase v Rimavskej Sobote sa ozývali z kabíny AS radostné pokriky víťazov. Niekto z domácich, akoby nemohol oslavné chorály AS počúvať, a rozradostených Trenčanov zamkol v kabíne. Nevadí. Chlapci si mohli aspoň bez vyrušovania a v pokoji vychutnať dlho očakávaný triumf. A keď sa konečne našiel kľúčik od šatne hostí, hráči Trenčína sa začali pomaly trúsiť k autobusu. Z ich tvárí žiarila spokojnosť a úľava. Azda najširší úsmev rozdával Filip Hlohovský. Ofenzívny hráč AS akoby si pred zápasom spomenul na svoje doteraz najhviezdnejšie okamihy a na Gemeri podal veľmi snaživý výkon.
Bolo ho plné ihrisko. Nabehal kvantum kilometrov, dovoľoval si kľučky, keď bolo treba podržal loptu. Skrátka, bol to návrat do úvodnej jedenástky ako sa patrí. „Do základu som sa vrátil po dlhšej dobe. Všetkým som chcel dokázať, že tam patrím. Snáď sa mi to podarilo. Moja túžba hrať bola neopísateľná. Mal som obrovskú motiváciu,“ rozhovoril sa dvadsaťjedenročný futbalista.
Nositeľ trenčianskej trinástky sa pred zápasom pustil do „tajomnej“ debaty s tímovým manažérom Drahošom Bočákom. Obsah rozhovoru vyplával na povrch až po záverečnom hvizde rozhodcu. „Hovoril som mu, nech sa dobre pozerá. Sľúbil som mu, že určite dám gól. Skórovať sa mi síce nepodarilo, ale to mi vôbec nevadí. Góly dali iní. Vyhrali sme a to je to najdôležitejšie,“ tešil sa po stretnutí spokojný útočník.
Pri hodnotení zápasu zvážnel a premýšľajúc sa rozhovoril: „V prvom polčase sme si zvykali na náročný terén. Povrch bol veľmi náročný. Ťažko sme sa naň prispôsobovali. Po prvej časti hry sme dokonca prehrávali. Počas prestávky vládla v kabíne, napriek nepriaznivému vývoju skóre, víťazná atmosféra. Všetci sme verili, že to otočíme.“
Futbalistom AS bolo v 87. minúte, napriek chladnému počasiu, horúco. Keď si Jozef Pisár postavil loptu 17 metrov od brány a chystal sa zahrávať priamy kop, pulzové hodnoty Trenčanov dosahovali rekordné hodnoty. „Hádam prvýkrát v živote som sa modlil,“ netajil po zápase Hlohovský. Po dobrej strele kapitána MŠK, ktorá obtrela ľavú žrď Volešákovej brány, mu padol zo srdca obrovský kameň. „Záver duelu vyšiel v náš prospech. Konečne. Ak by sme opäť inkasovali vyrovnávajúci gól v posledných okamihoch, bola by to obrovská smola a nespravodlivosť,“ ukončil debatu jeden z najlepších hráčov na ihrisku a pobral sa smerom k autobusu.
