Séria zimných prípravných zápasov pokračovala sobotným duelom AS Trenčín – MFK Dubnica. V zápase sme videli dva pekné góly AS, jeho výhru 2:1 ako i trenčiansku futbalovú premiéru Stanleyho Aboraha.
Belgického futbalistu s ghanskými koreňmi trápili v poslednom období rôzne zranenia. Aj preto vzal možnosť odohrať druhý polčas s veľkou vďakou. „Som veľmi šťastný. Do zápasu som nastúpil po ročnej pauze. Samozrejme viem, že mojej hre mnohé chýbalo. Verím, že sa do toho dostanem,“ žiaril spokojnosťou futbalista, ktorý sa v zápase dostal k niekoľkým zaujímavým veciam. Z ihriska ale odchádzal kolísavým, neistým krokom. „Stále ma pobolievajú slabiny. Kým budú v stopercentnom stave, chvíľu to ešte potrvá. Opakujem ale ešte raz – som nesmierne rád, že som mohol po takej dlhej dobe opäť nastúpiť,“ vyjadril prevládajúcu radosť nad nepríjemnou bolesťou hráč, ktorý odštartoval svoju kariéru v Anderlechte Brusel.
V priebehu druhého polčasu sa zapojil do hry aj Samuel Štefánik. Mladučký futbalista naskočil do zápasu ako skúsený mazák a patril medzi najviditeľnejších hráčov. „Hralo sa mi skutočne výborne. Aj terén bol v podstatne lepšom stave, než tomu bolo pred týždňom. Zdá sa mi, že som nastúpil s oveľa vyšším sebavedomím. Dúfam, že to bolo vidno,“ vyjadril názor osemnásťročný tínedžer. My len dopĺňame - áno Samko, bolo to vidieť. Najmä keď si si bez váhania vzal loptu, postavil ju k rohovej zástavke a presným centrom prihral Borisovi Godálovi na gól. „Horváth už nebol na ihrisku, tak ma tam chalani poslali. Nebolo to vopred natrénované. Bol to vôbec môj prvý seniorský roh. Som rád, že to tam padlo. Boris sa mi po góle za center poďakoval,“ vystrúhal na tvári širokánsky úsmev technický stredový hráč.
Autor gólu si spoluprácu s mladším spoluhráčom pochvaľoval. „Tentoraz to bola viac náhoda ako niečo nacvičené. Pri štandardkách chodím väčšinou na prvú žrď. Teraz som sa inštinktívne zatúlal na tú vzdialenejšiu. Som rád, že ma tam Samov center našiel. Keby sa prepracoval do základu, pokojne by to mohol zahrávať. Niečo nacvičíme a verím, že nám to tam bude padať aj v lige,“ zamýšľal sa po zápase Godál ošetrujúc si krvavú ranu na kolene. „To je klasika. Nič neobvyklé. Väčšinou robím vkĺzačky tak, že ľavé koleno ťahám po zemi, a pravou nohou vypichujem loptu. Takéto rany mám takmer po každom zápase,“ mávol rokou nad drobnou odreninou rýchly obranca.
