Pred necelým rokom prišiel na klubový e-mail zaujímavý pozdrav. „Ahoj, volám sa Martin. Bývam v meste Holýšov v Plzeňskom kraji. Toho času som pracovne v Afganistane,“ predstavil sa na úvod tridsaťpäťročný vojak.
Ďalšie riadky venoval výlučne športu. „Som tu ďaleko od rodiny. Mám akosi viac času premýšľať. Často navštevujem vaše stránky a spomínam si na detstvo. Môj otec pochádzal z Trenčína. Vždy ma viedol k tamojšiemu futbalu. Vôbec prvý dres aký som kedy dostal mi urobil práve otec. Nikdy nezabudnem na veľký nápis TTS, ktorý sa na ňom vynímal. Neskôr som dostal od strýca ďalší nádherný darček. Dres Jednoty. Zbierku by som rád obohatil aj o aktuálnu podobu trička v akom vaši chlapci hrajú,“ požiadal nás o časť výstroja fanúšik vzdialený množstvo míľ od Považia.
Martinovi sme radi vyhoveli. Kým prišiel na Vianoce domov, čakal ho pod stromčekom balíček. Okrem objednaného dresu sme mu v rámci sviatočnej atmosféry pribalili aj nejaké fotografie a odznak. Po niekoľkých dňoch nám prišla z Česka platba za objednaný tovar. Tá však vysoko prevýšila cenu za objednaný tovar. „Kdeže, nevracajte mi to späť. V tomto ťažkom období sa vám určite hodí každá koruna. Kúpte za to nejaké lopty,“ odbil nás Martin, keď sme mu rozdiel chceli poslať späť.
Odvtedy sme si s Martinom vymenili množstvo pošty. Pred pár týždňami nás dokonca navštívil osobne. „Po príchode do Trenčína som ale najskôr vyliezol na hrad. Kochal som sa pohľadom z tej výšky. Futbalový štadión ako na dlani. A vlastne celé mesto. Hlavou mi vírili spomienky na otca a na časy, keď ma ako chlapca brával na futbal. A tiež na detské prázdniny. Tie som najčastejšie trávil v Zlatovciach,“ lovil v starých spomienkach otec sedemročného Štepánka a malej 2,5-mesačnej Klárky. Po následnom príchode na štadión sa po vrúcnom zvítaní pýtal na Adriána Guľu. „Jeho príchod do Trenčína ma potešil. Veľmi mu fandím. Obľúbil som si ho ešte počas jeho pôsobenia v Jablonci. Viete, okrem Trenčína fandím aj Jabloncu a Dukle Praha. Zo svetových klubov preferujem Juventus,“ odkryl paletu obľúbených klubov futbalový priaznivec telom i dušou. Po srdečnej debate sa Martin netrpezlivo pozrel na hodinky. S úsmevom sa ospravedlnil. Prepáčte, budem musieť ísť. Ponáhľam sa na Zimný štadión. V Trenčíne som po dlhom čase a nevidieť hokejový štadión by bolo hriechom.
Stisli sme si ruky, pozdravili sa. „Ostaneme v kontakte,“ usmial sa pri odchode. Slovo dodržal. Len čo prišiel domov, sadol si k počítaču a poslal nám mail. Odvtedy píše pravidelne. „Štepánek vám už fandí. Klárka je síce ešte malá, ale k vzťahu k Trenčínu ju vediem už teraz. Spoľahnite sa. Tu v Holýšove, vám vychovám ďalších fanúšikov AS,“ ubezpečil nás v poslednom maily Martin.