František Kubík sledoval posledné stretnutia AS iba z tribúny. Z futbalového odevu ho vyzlieklo osem žltých kariet, znamenajúcich stopku v dvoch kolách. V Lučenci tŕpol pri prehre oddielových kolegov 0:2. V hľadisku sedel aj počas domáceho duelu s Rimavskou Sobotou. S pôžitkom diváka si vychutnal výhru AS 5:1. Potom sa už nevedel dočkať, kedy si opäť prevlečie cez hlavu červeno-biely zápasový dres s číslom 29.
Pred predohrávkou so Šaľou hľadal svoje meno v základnej zostave márne. Ostalo mu iba miesto medzi náhradníkmi. Návratu na ihrisko sa dočkal bezprostredne po zmene strán, keď mu miesto prepustil Gergel. „Po dvoch zápasoch na tribúne som chcel trénerovi dokázať, že do zostavy patrím. Fakt, že sme vyhrávali už o tri góly som vôbec nevnímal. Sústredil som sa na vlastný výkon,“ nepripúšťal si nižšie zápasové nasadenie napriek polčasovému skóre 4:1. Po zmene strán videli diváci už iba jeden gól. Výraznú pečať mu vtisol práve rodák z Prievidze. „Rýchlu kontru založil Volešák. Hodil mi loptu. Všimol som si, že do voľného priestoru sa rozbehol Jorge. Prihral som mu a on šancu rutinérsky zakončil,“ zhrnul do niekoľkých slov gólový zásah Salinasa striedajúci hráč.
Trenčín vyhral pohodlne 5:1, hoci gólov mohol dať aj dvojnásobne viac. V niektorých okamihoch apatická Šaľa dávala domácim až príliš priestoru. „Mal som z nich pocit, akoby hrali tak, že im už o nič nejde. Vypadnutie im nehrozí, tak si s nami prišli zahrať futbal. Až keď dostali piaty gól, začali si plniť defenzívne úlohy zodpovednejšie. Akoby sa báli, aby nedostali desiatku,“ zamyslel sa nad benevolentným prístupom súpera útočník AS.
Do Holandska aj s cieľom upútať pozornosť
Duel 30. kola je minulosťou. Futbalisti AS sa už v plnej miere koncentrujú na víkendový turnaj dvadsaťjedenročných v Holandsku. „Som veľmi zvedavý, či dokážeme byť holandským rovesníkom vyrovnanými partnermi. Na klubovej úrovni som sa s hráčmi z klubov ako Ajax, Twente, Alkmaar či Utrecht ešte nestretol. Z podobných konfrontácií mám viac skúseností z reprezentačných akcií. Na turnaj sa veľmi tešíme. Chceme sa tam ukázať. Upozorniť na seba a ktovie, ak sa nám bude dariť, možno tam zanecháme taký dojem, že nám otvorí dvere do niektorého z tamojších mužstiev,“ zasnil sa tesne pred cestou do krajiny tulipánov František Kubík.
