"Ak budeme vzadu zodpovední, môžeme nadchádzajúci duel zvládnuť,“ povedal trenčiansky kapitán Csaba Horváth pred sobotným duelom proti majstrovskej Žiline a po zápase mohol byť nadmieru spokojný. „Chceli sme bodovať a aj za jeden bod sme vďační. Doslova sme to vydreli,“ boli prvé slová skúseného stopéra po úspešnom stretnutí so súperom, ktorí mladých Trenčanov v prvom kole na domácom ihrisku vyučoval.

Tréner McDonald išiel tentoraz proti svojim zásadám a naordinoval vám nepriepustnú obranu s piatimi obrancami...

„Chceli sme hrať zo zabezpečenej obrany a preto sme vystužili defenzívnu líniu ešte o jedného hráča. Snažili sme sa byť v jednej línii, aby sme si mohli útočníkov posúvať. Jeden zo stopérov potom zostával voľný a mohol zasiahnuť, keď sa niečo udialo. Z tohto sme vyrážali do brejkov.“

Dalo sa jednému s gólov súpera zabrániť?

„Pri prvom sme mali veľkú smolu, keď lopta smerovala za Hodála od chrbta Kasálka. Pri druhom sme boli vzadu dvaja na dvoch. Ja som bol s Porázikom a Kleščo bránil Štyvara, ktorý vyhral súboj. Taký je futbal.“

Ak budeme trochu neskromní, môžeme hovoriť aj o plnom bodovom zisku...

„Po góle na 1:2 sme stratili niečo na psychike. Našťastie sme vyrovnali. Môžem však povedať, že sme sa cítili aj na viac ako zisk jedného bodu. Dalo sa vyhrať, ale vo finálnej fáze sme stále nemastní - neslaní. Žilina v závere otvorila hru a mala medzery v obrane. Jedna lepšia prihrávka a mohli sme ísť do prečíslenia. Bod sa však počíta.“

Keď sa zdalo, že je po zápase, prišiel tvoj vyrovnávajúci gól...

„Zariskoval som a išiel na prvú žrď. Dúfal som, že ma tam lopta nájde a stalo sa tak. Žilinčania zostali stáť, vedel som, že mám dosť miesta. Sústredil som sa iba na to, aby som trafil bránu. Bol to dosť ťažký kop, ale chvalabohu to tam padlo.“