Slávnostný večer držal v rukách komentátor Marcel Merčiak. Nových laureátov prišiel osobne pozdraviť aj Ladislav Petráš, legenda československého futbalu, účastník majstrovstiev sveta i olympijských hier v Mexiku. O hudobný zážitok sa postaral Matej Vaník zo skupiny Trio La Gioia.
Milan Masaryk vyrastal na východe Slovenska. Postupne vystriedal Podolínec, Starú Ľubovňu a Sabinov. V mladosti sa venoval viacerým športom. Najviac obľuboval hokej. Na sabinovskom zimnom štadióne vydržal súťažne korčuľovať až do dorasteneckej kategórie.
Po maturite sa rozhodol zvyšok života zasvätiť medicíne. Študoval na Vojenskom lekárskom výskumnom a doškoľovacom ústave v Hradci Králové. Po promócii absolvoval ročnú stáž vo Vojenskej nemocnici v Košiciach. Na Považie ho osud zavial v roku 1973. Nasledujúce štyri desaťročia vykonával lekársku prax vo Vojenskej poliklinike Trenčín, kde zároveň dlhodobo zastával aj pozíciu riaditeľa.
Od sezóny 1993/1994 tvoril neodmysliteľnú súčasť vtedy ešte treťoligového realizačného tímu FK Ozeta Dukla Trenčín. S klubom tak zažil postup do druhej najvyššej i najvyššej slovenskej súťaže. O zdravie hráčov spod hradu Matúša Čáka sa staral aj v ére FK Laugaricio a AS Trenčín. Jeden z vrcholov kariéry dosiahol na prelome milénií počas pôsobenia na lavičke výberu slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov.
Hoci kufrík športového lekára zavesil na klinec v roku 2008, trenčianskemu futbalu naďalej príležitostne vypomáhal. V lete 2014 nechýbal na pamätnom zápase 3. predkola Európskej ligy UEFA s anglickým tímom Hull City. Vo svojej zbierke mal i medaily z oboch trenčianskych majstrovských double. V roku 2016 získal špeciálne ocenenie za celoživotný prínos futbalu v Trenčíne.
Štefan Bratko prežil svoje detstvo v Zlatníkoch v okrese Bánovce nad Bebravou. Svoju krátku futbalovú kariéru zasvätil miestnemu Sokolu. Ako 16-ročný si odkrútil premiéru za mužstvo dospelých. Klubu neskôr pomohol k historickému postupu do majstrovstiev okresu. Svoju profesijnú dráhu nasmeroval k chémii. Študoval na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorú v polovici sedemdesiatych rokov ukončil ziskom inžinierskeho titulu.
Uplatnenie našiel v meste pod hradom Matúša Čáka. V centre československého textilného priemyslu začínal ako technológ v Merine. V roku 1978 sa presunul na generálne riaditeľstvo Slovakotexu Trenčín, kde sa vypracoval na pozíciu technického riaditeľa.
Neskôr sa stal riaditeľom trenčianskych Odevných závodov. Po ich transformácii na Ozetu Trenčín zastával post generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva spoločnosti. Popri modernizácii podniku sa začal zaoberať aj optimalizáciou procesov v Telovýchovnej jednote Odeva. V júni 1992 podpísal spolu s generálporučíkom Jozefom Tuchyňom zmluvu o spoločnej činnosti s Vojenským veliteľstvom Východ. Uzatvorením tejto spolupráce došlo k spojeniu miestnych futbalových oddielov VTJ a Odeva. Nový subjekt Ozeta Dukla Trenčín postúpil po dvoch rokoch do druhej ligy. V júni 1997 sa mu po 17 rokoch podarilo vrátiť na štadión na Sihoti eufóriu z najvyššej súťaže. Na svojej pozícii zotrval až do roku 2003. Svojimi dlhoročnými manažérskymi skúsenosťami a citom pre strategické riešenia položil základy novodobých úspechov trenčianskeho futbalu.
Vladimír Kišša robil svoje prvé futbalové kroky v rodnej Nemšovej. Po vyučení za elektrikára nastúpil na základnú vojenskú službu, počas ktorej hájil farby Dukly Jince. Brankárske rukavice si navliekol až v dorasteneckej kategórii. Napriek tomu sa zaradil medzi trenčianske brankárske legendy. Dvere do vrcholového futbalu si otvoril po návrate do civilu. Jeho skvelé výkony v majstrovstvách kraja neušli pozornosti vtedajšieho trénera Jednoty Trenčín Teodora Reimanna.
Vo federálnej súťaži zažil debut ako z ríše snov. V auguste 1977 v prvom ligovom kole vychytal víťazstvo nad Slaviou Praha a hneď v nasledujúcom zápase si prvý raz udržal čisté konto pri výhre nad Teplicami. V priebehu spomenutého ročníka zatiahol roletu za svojim chrbtom ešte trikrát. Vydarenú jeseň vyšperkoval triumfom v skupine Interpohára v konkurencii Zaglebie Sosnowiec, Lillestrøm SK a LASK Linz. Ešte v tej istej sezóne prispel k víťazstvu Jednoty v Slovenskom pohári. Trenčania vo finále porazili bratislavský Slovan. Okrem dvojice finálových stretnutí odchytal aj zápasy štvrťfinále a semifinále.
V marci 1978 si pripísal jediný štart v najcennejšom drese, v ktorom výber ČSSR do 23 rokov zdolal NDR 3:1. V trenčianskych farbách odchytal medzi československou elitou 30 stretnutí. Osemkrát neinkasoval. Na sklonku kariéry pôsobil v TTS Trenčín a Spartaku Bánovce nad Bebravou. V pozícii asistenta trénera bol členom realizačného tímu slovenskej reprezentácie žien.
